Novembrové very dujú

Už ste púšťali šarkanov za úplného bezvetria? My sme dnes dokázali, že všetko je možné. Uverili sme jednej z novembrových pranostík, ktorá hovorí, že "na Saturnina skučí meluzína" a vyrazili sme na neďaleký kopec so šarkanmi pod pazuchou. Lašteky sú totiž nielen rajom záhradkárov a chatárov, ale najmä detí. Na jeseň sa hemžia rôznofarebnými šarkanmi, v zime zas sánkarmi.
Mierne zadychčaní z prudšieho stúpania sme sa pustili do rozbaľovania našich šarkanov. Mnohí z nás ich mali pripravených už od októbra, ale nakoľko počasie nebolo na púšťanie šarkanov priaznivé, museli si na svoju veľkú chvíľu ešte počkať. Po počiatočných neúspechoch so zamotanými chvostami a pretrhnutými špagátmi sme sa všetci postavili na štart. Slniečko svietilo, vtáčiky trilkovali...... len vietor nefúkal. V márnom očakávaní akéhokoľvek závanu sme sa rozhodli, že našich šarkanov predsa len dostaneme do vzduchu. O tom, že "pevná vôľa všetko zdolá" sa presvedčil každý, kto sa v to popoludnie pozrel smerom k Laštekom. Vytrvalý beh a trpezlivé opakované zdvíhanie padajúcich šarkanov spôsobilo, že sa v ten deň mnohé z nich nakoniec odlepili od zeme a na malú chvíľu si aj zalietali. Na krátky okamih sa nebo zaplnilo veľmi čudnými tvormi. Nad našimi hlavami sa totiž okrem motýľov, jastrabov a sovičiek vznášali aj tvory, ktoré bežne nelietajú - tigre, psy, ba našiel sa aj lietajúci Bart Simpson.

Vyfúkaní a unavení sme sa vrátili do školy. Verím, že mnohí z nás sa k púšťaniu šarkanov ešte vrátia so svojimi súrodencami či rodičmi. Snáď sa tá spomínaná meluzína do konca novembra predsa len ešte objaví.